Zomrel László Kovács (1946 - 2024)

1963 na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne. Od roku 1963 do roku 1968 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde získal učiteľský diplom z maďarského jazyka a dejepisu. Po povinnej vojenskej službe od septembra 1969 do októbra 1970 pôsobil v redakcii týždenníka Csallóköz. Od roku 1970 do 1978 prednášal v Nitre na Vysokej škole pedagogickej. Prednášal najmä jazykové disciplíny, a to všeobecnú lingvistiku, jazykovú históriu a dialektiku. Od roku 1978 až do roku 1984 pracoval v Žitnoostrovskom múzeu a zaoberal sa miestnou históriou. Od roku 1984 učil na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Šamoríne a v roku 1990 stal sa jeho riaditeľom. V roku 1995 ho odvolali, a v roku 1999 ho znovu zvolili. Od roku 2006 bol dôchodcom, odvtedy vyučoval na polovičný úväzok. Práce z oblasti lingvistiky publikoval v časopisoch Magyar Nyelv a Magyar Nyelvőr a v antológii Hűség nyelve, 1982. Jeho zbierka dialektických materiálov a textov, lexikálne jednotky z horného Žitného ostrova sa nachádzajú v digitalizovanej forme v archívoch Bibliotheca Hungarica.

Bol autorom viacerých maďarských jazykových učebníc:

 

Maďarský jazyk pre 7. triedu, 1978

Maďarský jazyk pre 8. triedu, 1980

Maďarský jazyk pre stredné školy, 1997

V spolupráci s Attilom Simonom napísal tri učebnice Dejepisu pod názvom Dejiny Maďarov 1998, 1999, 2000.

Pre 1. a 2. ročník gymnázií tiež v spolupráci s Attilom Simonom napísal učebnice Dejepisu, 2006, 2007.

Napísal niekoľko kníh o stredovekých slovenských kostoloch, ako aj o slovenských pamätníkoch maďarskej revolúcie a vojny za nezávislosť v rokoch 1848-49. Od roku 1990 vychádzali jeho diela miestnej histórie:

Stredoveké kostoly na Žitnom ostrove 2001

Stredoveké kostoly na Matúšovej zemi a Zobore, 2003

Stredoveké kostoly na južnom Slovensku, 2009

Hol sírjaik domborulnak, ( Kde sa nachádzajú ich hroby) 1998

Obec a jej kostol - Štvrtok na Ostrove, 2010

 

László Kovács bol známou osobnosťou vedeckého bádania. Prednášal predovšetkým miestnu a všeobecnú históriu, jazykovedu. Bol externým publicistom Magyar7. Noviny od začiatku obohacoval o historické série, kultúrne dejiny a poučné články. Bol jedným zo zakladateľov Spolku maďarských učiteľov na Slovensku a pôsobil aj v Csemadoku. Po zmene režimu bol krátky čas poslancom parlamentu. V roku 2011 za činnosť v oblasti peknej maďarskej reči získal ocenenie Kazinczyho, v

roku 2012 bola mu udelená Cena maďarského pedagóga.

 

László Kovács zomrel 12. júla 2024. Jeho pohreb bude v sobotu 20. júla o 10.00 h na cintoríne v Holiciach.

 

Členovia kolektívu Žitnoostrovského osvetového strediska v Dunajskej Strede sa lúčia a s úctou spomínajú!